Boj o pečené zemiaky

Autor: Martina Valentová | 23.5.2012 o 22:47 | (upravené 23.5.2012 o 22:55) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  29x

Nemala by som to robiť, no nenachádzam práve v tejto chvíli iné východisko okrem neskutočne zúrivého klikania na klávesnicu môjho polročného notebooku. Do frasa... BLBOSŤ! Nie je môj.

 

Kúpili mi ho rodičia. Síce som ho drankala už asi 3 roky a bola som neskonale šťastná, keď konečne zavítal do mojej spoločnosti, no teraz mám najnovšie obdobie, keď mi vadí všetko, čo mi naši kúpili. Hlavne, keď mám záchvat hnevu, ako práve teraz , a snažím sa nájsť niečo, čo by patrilo len mne, čo som si sama kúpila a odpracovala. No zúrivým hľadaním, odkrývaním, vyťahovaním a prehľadávaním „mojej“ izby prichádzam na to, že asi 90 % vecí je aj tak vlastníctvom rodičov.  Takže  moja snaha dotknúť sa niečoho môjho, končí oblečením si starej mikiny z Fínska, ktorá je čisto a úplne len moja. Asi je to pochopiteľné, že väčšina vecí, ktoré mám je od mojich rodičov, no ako som staršia.. ehm.. to znamená ako som prekročila osemnásty rok mojej existencie, čoraz viac si začínam uvedomovať, čo znamená pocit z naozajstného vlastníctva. Pocit, že niečo ste si zaslúžili, odmakali sami. Viem, možno sa teraz bude zdať, že som rozmaznané dieťatko, no to nie je pravda. Od šestnástich pravidelne brigádujem a snažím si zháňať všetko sama. Málokedy pýtam od rodičov peniaze. Notebook bol naozaj mojim dlhodobým snom, takže to za žiadosť nepokladám.

Ale k jadru veci.  Prečo je nervozita moje druhé meno? Nachádzam sa práve v strede akademického týždňa a presne o 4 dni  a 17 hodín maturujem ! Predo mnou je ešte obrovské množstvo popísaného poznámkového papiera a ja som niekde v štvrtine. Nestíham !!! Preto ma všetko na svete rozčuľuje. Od kvapkania neutíchajúcej vodovodnej batérie, ktoré počujem cez štvoro dverí, po môjho aktívneho starého otca, ktorý už druhý deň píli drevo, akoby na zajtra hlásili – 10 °.  A ešte k tomu naša skvelá prastará brána, ktorá sa ani nesnaží odporovať nárazom vetra a vysokánsky máj, ktorý mi neustále naráža do okna.  Zle je to všetko.

Druhá vec však je, že som asi chytila niekde chrípku lenivosti. Minule som sa pristihla pri tom, že počas učenia sa solipsizmu a zákonodarného procesu SR som sa zasnívala hľadiac na hladkú, čisto  modrú stenu. Predstavovala som si deň, keď mi ( dúfam!!) prídu listy z VŠ o prijatí.  Potom ma však zo snenia vytrhla bolesť krčnej chrbtice, ktorá sa ma snažila upozorniť na absolútne nevyhovujúcu polohu pre človeka, ktorý by mal knihu čítať a nie používať ju ako vankúš...

A tak som dnes , po celkom vyčerpávajúcom dni, keď sa mi hodiny zlievali do jedného obrovského chaosu, odkráčala niečo pred šiestou do kuchyne a s nezáujmom som obzerala výklad chladničky. Uchmatla som si posledné zvyšky pečených zemiakov. Milujem zemiaky. Už som si vyberala tanier, keď zrazu môj drahý apa začal poukazovať na nedostatočné množstvo maminho kuchárskeho umenia a na to, že si neviem naložiť na tanier potrebné a správne množstvo všetkých nutričných hodnôt. Stále tvrdí, že mamina varí málo, všetci sme potom hladní a on nemá čo jesť. Pravda je taká, že mamina varí takmer každý boží deň, ale môj brat, ktorý je práve vo fáze, že by zjedol aj príbor, keby bol jedlý, vždy nájde aj posledné zásoby. Preto som si vypočula nervóznu prednášku o tom, že síce môžem zjesť čo len chcem, len by som si bola vedomá toho, že zemiaky ma ochudobňujú o neviem čo a mala by som si dať k tomu minimálne  nejaký mäsový výrobok, ktorý mi zabezpečí neviem čo, aj keď vie, že ja pečené zemiaky odjakživa jem len samé.  Tak som pekne zatvorila modro-bielu misku,  odovzdala som ju pololplnej chladničke, oznámila stratu chuti do jedla a so sarkastickými poznámkami som sa dupotajúc  vrátila do izby po moju fínsku bundu, ktorá vytŕčala z haldy papierov o priemysle Európy.

A potom , učte sa ...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?